Mzdy na Slovensku rastú, no chudoba ustupuje nerovnomerne

Fakty

• Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla vo februári 2026 medziročne v 9 z 10 odvetví.
• Reálne mzdy v odvetví informácie a komunikácie klesli o 10,3 % – prvý dvojciferný pokles od decembra 2022.
• Najnižšie priemerné nominálne mzdy boli v ubytovacích službách (854 eur), najvyššie v informáciách a komunikácii (2 436 eur).
• Miera nezamestnanosti podľa VZPS dosiahla v 4. štvrťroku 2025 hodnotu 5,6 %.
• HDP v 4. štvrťroku 2025 medziročne vzrástol o 1,0 %.
• Zamestnanosť podľa VZPS v 4. štvrťroku 2025 medziročne klesla o 0,8 %.
• Platy štátnych zamestnancov sú pevne stanovené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a zákonom o štátnom rozpočte č. 534/2023 Z. z.

Rast miezd sa spomaľuje, no chudoba ustupuje

Slovenská ekonomika po rokoch rastu začína vykazovať známky spomalenia, no miera chudoby klesá. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR sa priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2026 medziročne zvýšila v deviatich z desiatich sledovaných odvetví. Výnimkou bolo odvetvie informácií a komunikácie, kde mzdy klesli o sedem percent. Reálne mzdy po očistení o infláciu však v tomto odvetví klesli až o 10,3 percenta – ide o prvý dvojciferný pokles na mesačnej báze od decembra 2022. V ostatných odvetviach reálny rast miezd dosahoval od dvoch percent vyššie v stavebníctve, veľkoobchode a reštauráciách až po mierne pod dve percentá v trhových službách, ubytovaní, doprave, maloobchode a predaji vozidiel.

Priemysel ťahá rast, no rozdiely pretrvávajú

Kľúčové odvetvie priemyslu, ktoré zamestnáva najviac ľudí, zaznamenalo reálny rast miezd o 1,5 percenta. Na opačných póloch mzdového rebríčka stoja ubytovacie služby s priemernou nominálnou mzdou 854 eur a informácie a komunikácie s 2 436 eurami. Medzi nimi sa nachádza veľkoobchod (1 691 eur) a priemysel (1 662 eur). Štatistický úrad zároveň upozorňuje na pretrvávajúce regionálne rozdiely a rozdiely medzi typmi domácností, ktoré sa napriek celkovému poklesu chudoby nezmazali. Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2025 medziročne vzrástol o 1,0 percenta, zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl klesla o 0,8 percenta a miera nezamestnanosti dosiahla 5,6 percenta.

Štátni zamestnanci majú platy viazané zákonom

Platy štátnych zamestnancov sa riadia zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a zákonom o štátnom rozpočte č. 534/2023 Z. z. Výška odmeny je daná súčtom platovej tarify a rokov služobnej praxe. Tarifný systém sa uplatňuje najmä vo verejnom sektore – v štátnej správe, školstve a u verejných zamestnancov. Štátnym zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore, alebo bez určenia odboru. Patria sem aj osoby vymenované vládou, prezidentom, predsedom Národnej rady či Ústavného súdu, ako aj odborníci plniaci úlohy pre členov vlády. Pri ukončení pracovného pomeru majú nárok na odstupné a odchodné podľa zákona.

Diskusia o mzdách je podľa ekonómov zástupný problém

Ekonómka Monika Uhlerová v komentári upozorňuje, že slovenská ekonomika nemôže donekonečna stáť na lacnej práci a debata o mzdách je len zástupný problém. Poukazuje na potrebu hlbšej štrukturálnej zmeny, ktorá by zvýšila produktivitu a konkurencieschopnosť krajiny. Tento názor rezonuje v čase, keď reálne mzdy v niektorých odvetviach klesajú a ekonomika čelí spomaľovaniu. Otázka miezd sa tak stáva nielen sociálnou, ale aj ekonomickou výzvou, ktorá si vyžaduje systémové riešenia.

Výhľad: Rast miezd môže naraziť na nízku produktivitu

Napriek medziročnému rastu nominálnych miezd vo väčšine odvetví ostáva otázne, či bude tento trend udržateľný. Klesajúca zamestnanosť a spomaľujúci sa hospodársky rast naznačujú, že bez zvýšenia produktivity práce môže byť ďalší rast miezd obmedzený. Štatistický úrad v najnovšej ročenke poukazuje na pretrvávajúce regionálne disparity a rozdiely medzi domácnosťami. Kým chudoba ako celok ustupuje, nerovnosti v príjmoch a prístupe k príležitostiam zostávajú výzvou pre budúce vládne politiky.

Záver: Slovensko potrebuje nový ekonomický model

Mzdy na Slovensku rastú, ale ich reálna hodnota je v niektorých odvetviach pod tlakom. Štruktúra ekonomiky, ktorá sa dlhodobo spolieha na lacnú pracovnú silu, naráža na svoje limity. Diskusia o mzdách tak nie je len o číslach, ale o budúcnosti krajiny. Bez investícií do inovácií, vzdelávania a infraštruktúry hrozí, že Slovensko uviazne v pasci stredného príjmu. Rozhodnutia, ktoré padnú v najbližších rokoch, budú určovať, či sa krajina posunie k vyššej pridanej hodnote, alebo zostane v zajatí lacnej práce.

Zhrnutie

• Priemerná nominálna mzda rastie, no reálne mzdy v IT sektore klesli o 10,3 % – prvý dvojciferný pokles od roku 2022.
• Najnižšie mzdy sú v ubytovaní (854 eur), najvyššie v IT (2 436 eur); priemysel, kľúčový zamestnávateľ, rástol reálne o 1,5 %.
• Miera nezamestnanosti klesla na 5,6 %, no zamestnanosť medziročne klesla o 0,8 % a HDP vzrástol len o 1,0 %.
• Platy štátnych zamestnancov sú pevne dané zákonom a tarifným systémom; odstupné a odchodné sú garantované.
• Ekonómovia varujú, že ekonomika založená na lacnej práci nie je dlhodobo udržateľná a diskusia o mzdách je zástupný problém.
• Pretrvávajúce regionálne rozdiely a rozdiely medzi domácnosťami bránia rovnomernému poklesu chudoby.